1Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, *

boli sme ako vo snách.

2Ústa sme mali plné radosti *

a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: *

„Veľké veci urobil s nimi Pán.“

3Veľké veci urobil s nami Pán *

a máme z toho radosť.

4Zmeň, Pane, naše zajatie *

ako potoky na juhu krajiny.

5Tí, čo sejú v slzách, *

s jasotom budú žať.

6Keď odchádzali, idúcky plakali *

a osivo niesli na siatie.

No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom *

a svoje snopy prinesú.

1Ak Pán nestavia dom, *

márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, *

nadarmo bdejú jeho strážcovia.

2Zbytočne vstávate pred svitaním †

a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; *

lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

3Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, *

jeho odmenou je plod lona.

4Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, *

tým sú vám synovia z mladých liet.

5Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: *

neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

1Blažený každý, čo sa bojí Pána *

† a kráča po jeho cestách.

2Budeš jesť z práce svojich rúk; *

budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

3Tvoja manželka je ako plodonosný vinič *

vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy *

okolo tvojho stola.

4Veru, tak bude požehnaný muž, *

ktorý sa bojí Pána.

5Nech ťa žehná Pán zo Siona, *

aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

6aby si videl synov svojich synov. *

Pokoj nad Izraelom!